Borovicové lesy na Záhorí ponúkajú nielen krásne prírodné scenérie, ale aj jedinečnú príležitosť dozvedieť sa viac o ochrane a adaptácii lesov na zmenu klímy. Po minuloročnej úspešnej prechádzke pre verejnosť sme v rámci projektu CLIMAFORCEELIFE v posledný júlový deň zorganizovali aj exkurziu pre novinárov. Svoje odborné znalosti s nimi zdieľali špecialisti na lesy z WWF Slovensko a zo štátneho podniku LESY SR.
Prehliadka lesov odštartovala v Lakšárskej Novej Vsi (okr. Senica), v ktorej okolí je spomedzi drevín naviac zastúpená borovica lesná (Pinus sylvestris). Odtiaľto sa novinári v sprievode lesníkov a ochranárov vybrali do miestnych lesov.
Ako vyzerá bežne obhospodarovaný les na Záhorí
Prvú zastávku si účastníci exkurzie urobili na mieste, kde sa hospodári bežným spôsobom. Na holorube s pieskovým podložím bolo vidieť nasadené čerstvé sadeničky borovíc. V rovných radoch, v presne rovnakej vzdialenosti od seba, tu budú rásť ďalšie desiatky rokov, kým nebudú pripravené na spracovanie.
Tento spôsob hospodárenia je zaužívaný na Záhorí už dlhé roky. Borovica sa tu pestuje pre ekonomické účely už od čias Márie Terézie. Napriek tomu, že je tento strom pomerne odolný, z roka na rok silnejúcim extrémnym horúčavam odolávať nedokáže. Problémy s vysychaním porastov priviedli lesných hospodárov a ochranárov k spoločným úvahám o tom, ako sa prispôsobiť zmene klímy a zmierniť jej nepriaznivé účinky.
Experimentálne plochy
Možné odpovede prináša projekt CLIMAFORCEELIFE, do ktorého sa WWF Slovensko a LESY SR spoločne zapojili. Celkovo sa v ňom stretlo 5 krajín strednej a východnej Európy. Ich spoločným cieľom je zlepšiť obhospodarovanie lesov v regióne pomocou prechodu na klimaticky odolné lesníctvo, ktoré má prinášať osoh ľuďom aj prírode. V rámci projektu sa testujú rôzne postupy, ako na to. Slúžia na to experimentálne plochy, ktoré sa v lesoch zakladajú v spolupráci s odborníkmi z Českej zemědělskej univerzity v Prahe. Jednu takú plochu si mali novinári možnosť prehliadnuť aj na Záhorí, počas druhej zastávky exkurzie.
Išlo o jeden z vybraných porastov, kde sa skúmajú rôzne typy lesníckych zásahov. Experimentuje sa tu s rozličnými kombináciami prerieďovania lesa, úpravami pôdy, podsadbami či oplocovaním porastov. Snahou je navodiť také podmienky, ktoré pomôžu lesu obnovovať sa prirodzene. Na to vplývajú viaceré faktory a niektoré z nich sa lesníci snažia nasimulovať tak, aby sa mladým porastom darilo.
Svetlo, príprava pôdy, zver
Tri z činiteľov, vplývajúcich na vývoj lesov, sú kľúčové. Všetky tri sa podľa odborníkov dajú ovplyvniť.
- Svetlo má pre rast všetkého živého veľký význam a borovice nie sú výnimkou. Otázka znie, aká dávka slnečných lúčov je pre ne optimálna. Úlohou lesníkov je v rámci projektu CLIMAFORCEELIFE zistiť, za akých svetelných podmienok stromy najviac prosperujú. Vplyv svetla testujú najmä prostredníctvom experimentálnych prebierok, kedy sú dreviny odstraňované z porastu v rôznej intenzite. Vzniká les rôznej hustoty, tak, aby sa k vybraným stromom dostal rôzny podiel slnečných lúčov.
- Pôda predstavuje druhý významný faktor, a je preto tiež aktuálne predmetom skúmania lesníkov. Spôsob, akým sa upravuje, môže mať vplyv na ujatie nových semien. To je aj dôvod, prečo odborníci potrebujú zistiť, ktorá forma úpravy najlepšie funguje a či je vlastne pre prirodzenú obnovu lesov úprava pôdy nutná.
- Tretí významný činiteľ predstavuje zver, ktorá najmä v posledných rokov spôsobuje vysoký tlak na prirodzenú obnovu lesa. Na Záhorí sa preto v rámci testovania založili plochy, ktoré sú oplotené, aj také, ktoré sú štvornohým obyvateľom lesa voľne prístupné.
Pokusné plochy sa monitorujú. Merania budú v rámci projektu robiť odborníci z už spomínanej Českej zemědelskej univerzity z Prahy, medzi inými aj doc. Bílek, ktorý sa špecializuje práve na borovice. Experti z radov českého projektového partnera budú skúmať, ako životaschopné sú nové borovice, aj ako sa experimenty podpísali na kondícii dospelých stromov. Okrem lesníckych parametrov budú odborníci tiež monitorovať výskyt rôznych skupín živočíchov a rastlín.
Bez vody by to nešlo
V 60. až 70. rokoch minulého storočia bola na Kalaštovskom potoku postavená sústava troch vodných nádrží Bulkovec I. – III.. V tom čase boli budované najmä za účelom protipožiarnej ochrany, nakoľko sa nádrže nachádzajú v najsuchšej oblasti Slovenska – na Záhorí, kde hrozí vysoké riziko vzniku ohňa. Na stavbách sa však podpísal zub času a postupne prestali spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky. Muselo sa pristúpiť k ich renovácii.
Cieľom opatrenia, ktoré je súčasťou projektu CLIMAFORCEELIFE je zrekonštruovať vodné nádrže tak, aby nedochádzalo k únikom vody a aby zadržaná voda pomáhala stabilizovať mikroklímu lesov v okolí. V prípade vzniku požiarov je tiež táto voda jediným zdrojom pre hasičov v blízkom okolí.
„Uvedomujeme si, že projekty, na ktorých participujeme, môžu byť občas ťažšie uchopiteľné pre laickú verejnosť, avšak ich prínos je nesporný. Aj preto sme sa rozhodli priblížiť našu prácu novinárom,“ povedala manažérka projektu CLIMAFORCEELIFE Katarína Balíková. Projekt sa bude realizovať do roku 2027, o priebežných výsledkoch budeme informovať.
